väzeň: Chce sa kričať. Otvoriť ústa a vydať aspoň hlásku je však náročné. Kričí vnútro, bráni sa, zúri, volá o pomoc, telo je však pomalé a hrá nejakú smiešnu komédiu, ktorá sa protiví. Úsmev, že všetko je v priadku.. klamstvo nad klamstvo. kde je niekto? kto? kde som ja? A čo sa to deje? túžba zatiahnuť brzdu na nikam sa rútiacom rýchliku. Chaos, trepot motýlých krídiel, jednoduché maličkosti. V mojom svete spôsobujú víchor! Diagnóza neovládateľných návalov strachu striedajúce sa s pocitom bezmocnosti, bezcennosti. Príliš pevne sa držím toho, kto nie je zvyknutý. Úsmev. všetko skryť. Prosby, opakované prosby. Poníženie. Slová, kopec slov, nič neznamenajúcich a nič nemeniacich. Ako rieka, ktorá tečie ďalej. Ostávať hluchý. Ostávam ticho. Ticho života, ktoré v básni tak hučí. Tichý je bekot vyľakaných oviec. zapchávať si uši. Už nič nepočuť. Zaspať. Spať. Čas nech plynie. rýchlo či pomaly? zhasne len jedno svetielko. Hrialo? Koho? popálilo. udanie vlastného ja. hodiť ho do jamy, nech za to trpí.
dav: DOSŤ! Netvor, vyžeňte ho! Upáľte ho! Ľudia, klamstvom je, že cíti toto všetko! Smrti sa bojí. Neprizná. Zbabelec. Klamal. lámal. sklamal. A teraz, aký chudáčik?! Všetko mal a chudák, že vraj trpel?
sudca: utíšte sa!
väzeň: pravda. Všetko. Odsúďte. Potrestajte. A potom zabudnite. zabudnúť a ďalej žiť. Odpustiť a kráčať vpred. nepozerať príliš dopredu. ťažké je keď viete, čo všetko.. viete, viete svoje. Aj tak nik neuverí.
sudca: žiadne iné slová na obhajobu?
väzeň: ticho.
sudca: rozsudok. tvár mladíka nevinná. Skutky sú však čierne. V reči jeho rozum nie je. Za dedinou za kopcom, veľká lúka, pár stromov a lavička. Prúdom v tele vyliečime, zlého diabla vyženieme. Do blázinca zatvoríme.
(šialený smiech sudcu aj davu)
Komentáre